Hoci neexistuje pevný recept na zapojenie konkrétnych členov do komunity praxe, prehľad literatúry o komunitách praxe pre dilemy súvisiace s inklúziou uvádza komunity praxe zahŕňajúce rodičov, učiteľov a špecialnych pedagógov (Mortier, 2018; Mortier et al., 2010), ako aj komunity tvorené učiteľmi, inými odborníkmi a žiakmi školy (Thompson, 2007).
Okrem toho, z prehľadu literatúry vyplynulo, že komunita praxe je najúspešnejšia, keď ju tvorí 6 až 8 členov (Walton et al., 2019). V závislosti od konkrétnej témy predmetu a v súlade so zameraním na podporu inkluzívneho vzdelávania, by sa mali zvážiť rôzne aspekty rozmanitosti. Preto, medziodborová komunita praxe môže zahŕňať odborníkov z rôznych odborov pracujúcich v školskom prostredí, ako napr;
riaditeľ a rada školy
triedni učitelia
špeciálni pedagógovia
pedagogickí asistenti
sociálni pracovníci
školskí psychológovia
terapeutickí odborníci
...
Navyše, keď ide o spoluprácu na podpore inklúzie a blaha pre všetkých, hlasy študentov a ich rodín musia byť vypočuté spolu s hlasmi odborníkov.
V ideálnom prípade ...
... rôzne profesie pracujú spoločne na rovnakej téme s použitím svojich príslušných metód.
... študenti a ich rodiny sú aktívne zapojení.
... prevezme vedenie najkvalifikovanejšia osoba pre aktuálnu problematiku.
... členovia interprofesionálnych tímov sebe navzájom berú ako rovnocenných a poznávajú a uznávajú odborné znalosti iných profesijných skupín.
(Sozialdesign, n. d.)
Stály základný tím KP môže byť čiastočne rozšírený o ďalších členov ktorí prinášajú nové pohľady a znalosti a podporujú proces hľadania riešení. Avšak, ďalší členovia môžu ťahať zameranie komunity inými smermi. Preto je jasná štruktúra a presné definovanie úrovne účasti kľúčové na zabezpečenie úspešnej spolupráce pre dosiahnutie spoločného výsledku.
Ak sa školy usilujú o úspešnú implementáciu komunít praxe v kontexte inklúzie, definovaný cieľ(e) sa zameriava na jeden alebo viacero z nasledujúcich rozmerov rozmanitosti. Preto je ešte dôležitejšie zabezpečiť, aby sa tieto aspekty rozmanitosti odzrkadlili aj v zložení samotného tímu CoP . Zámerným začlenením členov, ktorí zastupujú škálu rôznych skúseností a perspektív, môže komunity praxe účinnejšie riešiť komplexnú a mnohostrannú povahu inkluzívneho vzdelávania.
Úloha(-y) na zamyslenie
Vypracujte vizuálne znázornenie Vášho základného tímu CoP. Zamyslite sa nad tým, ktoré aspekty rozmanitosti sú už v skupine zastúpené. Ktoré perspektívy sú prítomné a ktoré by mohli chýbať? Ako by mohli ovplyvniť spôsob, akým Vaša komunita praxe pristupuje k inkluzívnemu vzdelávaniu?
Ak ste v procese vytvárania komunity praxe, zvážte, ktorí kolegovia, študenti alebo iné zainteresované strany by mohli byť zapojení s cieľom zabezpečiť, aby bola zastúpená široká škála dimenzií rozmanitosti. Kto by mohol priniesť cenné postrehy alebo životné skúsenosti, ktoré by obohatili diskusie a činnosti Vašej CoP?
Odkazy
Mitchell, D. (2016). Diversities in Education: effective ways to reach all learners. Routledge.
Mortier, K. (2018). Communities of Practice: a Conceptual Framework for Inclusion of Students with Significant Disabilities. International Journal of Inclusive Education, 24(3), 329–340. https://doi.org/10.1080/13603116.2018.1461261
Mortier, K., Hunt, P., Leroy, M., Van de Putte, I., & Van Hove, G. (2010). Communities of practice in inclusive education. Educational Studies, 36(3), 345–355. https://doi.org/10.1080/03055690903424816
Sozialdesign. (n. d.) Interprofessionelle Zusammenarbeit. https://www.socialdesign.ch/interprofessionelle-zusammenarbeit/
The Society for Diversity (2023). Communities of Practice Handbook. The Society for Diversity.
Thompson, S. A. (2007). A Community Just for Practice: A Case of an Inclusive/Special Education Course [Abstract]. Canadian Journal of Education / Revue Canadienne de l’éducation, 30(1), 171–192. https://doi.org/10.2307/20466631
Walton, E., Carrington, S., Saggers, B., Edwards, C., & Kimani, W. (2019). What matters in learning communities for inclusive education: a cross-case analysis. Professional Development in Education, 48(1), 134-148. https://doi.org/10.1080/19415257.2019.1689525
Hoci neexistuje pevný recept na zapojenie konkrétnych členov do komunity praxe, prehľad literatúry o komunitách praxe pre dilemy súvisiace s inklúziou uvádza komunity praxe zahŕňajúce rodičov, učiteľov a špecialnych pedagógov (Mortier, 2018; Mortier et al., 2010), ako aj komunity tvorené učiteľmi, inými odborníkmi a žiakmi školy (Thompson, 2007).
Okrem toho, z prehľadu literatúry vyplynulo, že komunita praxe je najúspešnejšia, keď ju tvorí 6 až 8 členov (Walton et al., 2019). V závislosti od konkrétnej témy predmetu a v súlade so zameraním na podporu inkluzívneho vzdelávania, by sa mali zvážiť rôzne aspekty rozmanitosti. Preto, medziodborová komunita praxe môže zahŕňať odborníkov z rôznych odborov pracujúcich v školskom prostredí, ako napr;
riaditeľ a rada školy
triedni učitelia
špeciálni pedagógovia
pedagogickí asistenti
sociálni pracovníci
školskí psychológovia
terapeutickí odborníci
...
Navyše, keď ide o spoluprácu na podpore inklúzie a blaha pre všetkých, hlasy študentov a ich rodín musia byť vypočuté spolu s hlasmi odborníkov.
V ideálnom prípade ...
... rôzne profesie pracujú spoločne na rovnakej téme s použitím svojich príslušných metód.
... študenti a ich rodiny sú aktívne zapojení.
... prevezme vedenie najkvalifikovanejšia osoba pre aktuálnu problematiku.
... členovia interprofesionálnych tímov sebe navzájom berú ako rovnocenných a poznávajú a uznávajú odborné znalosti iných profesijných skupín.
(Sozialdesign, n. d.)
Stály základný tím KP môže byť čiastočne rozšírený o ďalších členov ktorí prinášajú nové pohľady a znalosti a podporujú proces hľadania riešení. Avšak, ďalší členovia môžu ťahať zameranie komunity inými smermi. Preto je jasná štruktúra a presné definovanie úrovne účasti kľúčové na zabezpečenie úspešnej spolupráce pre dosiahnutie spoločného výsledku.
Ak sa školy usilujú o úspešnú implementáciu komunít praxe v kontexte inklúzie, definovaný cieľ(e) sa zameriava na jeden alebo viacero z nasledujúcich rozmerov rozmanitosti. Preto je ešte dôležitejšie zabezpečiť, aby sa tieto aspekty rozmanitosti odzrkadlili aj v zložení samotného tímu CoP . Zámerným začlenením členov, ktorí zastupujú škálu rôznych skúseností a perspektív, môže komunity praxe účinnejšie riešiť komplexnú a mnohostrannú povahu inkluzívneho vzdelávania.
Úloha(-y) na zamyslenie
Vypracujte vizuálne znázornenie Vášho základného tímu CoP. Zamyslite sa nad tým, ktoré aspekty rozmanitosti sú už v skupine zastúpené. Ktoré perspektívy sú prítomné a ktoré by mohli chýbať? Ako by mohli ovplyvniť spôsob, akým Vaša komunita praxe pristupuje k inkluzívnemu vzdelávaniu?
Ak ste v procese vytvárania komunity praxe, zvážte, ktorí kolegovia, študenti alebo iné zainteresované strany by mohli byť zapojení s cieľom zabezpečiť, aby bola zastúpená široká škála dimenzií rozmanitosti. Kto by mohol priniesť cenné postrehy alebo životné skúsenosti, ktoré by obohatili diskusie a činnosti Vašej CoP?
Odkazy
Mitchell, D. (2016). Diversities in Education: effective ways to reach all learners. Routledge.
Mortier, K. (2018). Communities of Practice: a Conceptual Framework for Inclusion of Students with Significant Disabilities. International Journal of Inclusive Education, 24(3), 329–340. https://doi.org/10.1080/13603116.2018.1461261
Mortier, K., Hunt, P., Leroy, M., Van de Putte, I., & Van Hove, G. (2010). Communities of practice in inclusive education. Educational Studies, 36(3), 345–355. https://doi.org/10.1080/03055690903424816
Sozialdesign. (n. d.) Interprofessionelle Zusammenarbeit. https://www.socialdesign.ch/interprofessionelle-zusammenarbeit/
The Society for Diversity (2023). Communities of Practice Handbook. The Society for Diversity.
Thompson, S. A. (2007). A Community Just for Practice: A Case of an Inclusive/Special Education Course [Abstract]. Canadian Journal of Education / Revue Canadienne de l’éducation, 30(1), 171–192. https://doi.org/10.2307/20466631
Walton, E., Carrington, S., Saggers, B., Edwards, C., & Kimani, W. (2019). What matters in learning communities for inclusive education: a cross-case analysis. Professional Development in Education, 48(1), 134-148. https://doi.org/10.1080/19415257.2019.1689525