Kľúčovým aspektom inkluzívneho vzdelávania je posilnenie postavenia všetkých zúčastnených aktérov tým, že im dáme možnosť vyjadriť svoj názor, aby sa stali spolutvorcami svojich vlastných záležitostí vrátane vlastného vzdelávacieho procesu. Uznanie a podpora zastupovania žiakov a ich rodín zabezpečuje, aby mali významnú úlohu pri formovaní vzdelávacích procesov a rozhodnutí. Ako uvádza Európska agentúra (2022, s. 23): "Pojem 'zastúpenie' znamená mať vplyv na uskutočnenie transformačných zmien vo vzdelávacom prostredí. Žiaci a rodiny majú zastúpenie vtedy, keď sa ich hlasu pripisuje váha v diskusiách o vzdelávaní. Okrem toho 'aktívne zastúpenie' znamená, že učiaci sa alebo rodiny sú schopní iniciovať diskusie, konať a majú spoločnú moc ovplyvňovať rozhodnutia a uskutočňovať transformačné zmeny."
Podľa tohto chápania ide o to, že študenti majú vplyv na proces transformácie aspektov vzdelávania: môžu a majú možnosť iniciovať diskusie, ovplyvňovať rozhodnutia a konať v kontexte vlastného vzdelávania (EASNIE, 2022, s. 23)
V znalostnej báze I CO-COPE bol kľúčový pojem "študentské zastúpenie" zvýraznený v troch dimenziách: <(Silveira-Maia et al., 2025);
Etický a hodnotový rozmer
Koncepcia zastupovania žiakov bola široko diskutovaná a spojená s ich právom na občiansku participáciu a život v demokracii. Na základe príslušných právnych predpisov majú školy dôležitú zodpovednosť pripraviť žiakov na život v demokracii vytvorením kontextu, v ktorom zažijú a zúčastnia sa demokraticky, ako aj sa stanú participatívnymi aktérmi vo svojich komunitách. Participácia a aktívne občianstvo sú "o tom, že majú právo, prostriedky, priestor a príležitosť a v prípade potreby aj podporu zúčastňovať sa na rozhodnutiach a ovplyvňovať ich a zapájať sa do činností a aktivít, aby prispeli k budovaniu lepšej spoločnosti". (Rada Európy, 2015, s. 5)
V kontexte inkluzívneho vzdelávania je dôležité osloviť všetkých žiakov ako partnerov (Esteban, 2022). Pri prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich vzdelávanie a rozvoj, je potrebné zohľadniť hlasy všetkých žiakov.
Rozmer politík
Z politického hľadiska sa právo žiakov byť aktívnymi participantami uplatňuje ako transformácia smerom k inkluzívnym systémom charakterizovaným demokratickými vzdelávacími komunitami, ktoré zapájajú deti do "rozhodovania o aspektoch, ktoré sa ich týkajú, v súlade s ich postupnou autonómiou, pričom potvrdzujú ich vedomosti a skúsenosti" (Esteban, 2022, s. 43). Demokratizácia školského života je potom hlavnou hybnou silou politík týkajúcich sa zastupovania žiakov.
V inkluzívnych školách možno rozpoznať smerovanie k väčšej participácii a posilneniu postavenia mladých ľudí (Rose a Shevlin, 2004; Mitra, 2001; 2018) ako prostriedok rozvoja občianstva a ako vhodnú prípravu na účasť v demokratických spoločnostiach v dospelosti (Devine, 2002; Roche, 1999, in Lundy, 2007).
Rozmer skúsenosti a praxe
V oblasti praxe sa právo študentov na participáciu realizuje pri vytváraní "celej škály každodenných príležitostí, v ktorých môžu mladí ľudia počúvať a byť počúvaní, rozhodovať sa a preberať zodpovednosť za každodenný život i za vytváranie lepšej budúcnosti" (Fielding, 2011, s. 50).
Ako navrhuje Esteban (2022), postupná povaha participácie sa môže prejaviť v príležitostiach, ktoré začínajú priestorom na spoločné uvažovanie o vlastnom procese učenia sa, ako aj v kontexte riadenia triednej skupiny, a postupne smerujú k spoluvytváraniu učebných osnov a školských priestorov a k spoluzodpovednosti tým, že sú informovaní, konzultovaní a aktívne a rovnocenne sa podieľajú na rozhodnutiach týkajúcich sa školy.
Kliknite tu a pozrite si vizualizáciu všetkých troch rozmerov.
Odkazy
Council of Europe. (2015). Revised European Charter on the Participation of Young People in Local and Regional Life. https://rm.coe.int/168071b4d6
Divine, D. (2002). Children’s Citizenship and the Structuring of Adult-child Relations in the Primary School. Childhood, 9(3), 303-320. https://doi.org/10.1177/0907568202009003044
European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2022. Voices into Action – The Voices of Learners and their Families in Educational Decision-Making: Literature Review. (D.C. Murdoch, A. Mangiaracina and A. Kefallinou, eds.). Odense, Denmark
Esteban, M. (2022). Children’s Participation, Progressive Autonomy, and Agency for Inclusive Education in Schools. Social Inclusion, 10(2), 43-53. https://doi.org/10.17645/si.v10i2.4936
Fielding, M. (2011). La voz del alumnado y la inclusión educativa: una aproximación democrática radical para el aprendizaje intergeneracional. Revista Interuniversitaria de Formación del Profesorado, 25(1), 31-61. https://www.redalyc.org/pdf/274/27419147003.pdf
Mitra, D. (2018). Student voice in secondary schools: the possibility for deeper change. Journal of Educational Administration, 56(1), 473-487. https://doi.org/10.1108/JEA-01-2018-0007
Mitra, D. L. (2001) Opening the floodgates: Giving students a voice in school reform. Forum, 43(2), 91-94. https://doi.org/10.2304/forum.2001.43.2.14
Rose, R., & Shevlin, M. (2004). Encouraging voices: Listening to young people who have been marginalised. Support for learning, 19(4), 155-161. https://doi.org/10.1111/j.0268-2141.2004.00341.x
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Lundy, L., 2007. “Voice” is not enough: Conceptualising Article 12 of the United Nations Convention on the Rights of the Child. British Educational Research Journal, 33(6), 927–942.
Kľúčovým aspektom inkluzívneho vzdelávania je posilnenie postavenia všetkých zúčastnených aktérov tým, že im dáme možnosť vyjadriť svoj názor, aby sa stali spolutvorcami svojich vlastných záležitostí vrátane vlastného vzdelávacieho procesu. Uznanie a podpora zastupovania žiakov a ich rodín zabezpečuje, aby mali významnú úlohu pri formovaní vzdelávacích procesov a rozhodnutí. Ako uvádza Európska agentúra (2022, s. 23): "Pojem 'zastúpenie' znamená mať vplyv na uskutočnenie transformačných zmien vo vzdelávacom prostredí. Žiaci a rodiny majú zastúpenie vtedy, keď sa ich hlasu pripisuje váha v diskusiách o vzdelávaní. Okrem toho 'aktívne zastúpenie' znamená, že učiaci sa alebo rodiny sú schopní iniciovať diskusie, konať a majú spoločnú moc ovplyvňovať rozhodnutia a uskutočňovať transformačné zmeny."
Podľa tohto chápania ide o to, že študenti majú vplyv na proces transformácie aspektov vzdelávania: môžu a majú možnosť iniciovať diskusie, ovplyvňovať rozhodnutia a konať v kontexte vlastného vzdelávania (EASNIE, 2022, s. 23)
V znalostnej báze I CO-COPE bol kľúčový pojem "študentské zastúpenie" zvýraznený v troch dimenziách: <(Silveira-Maia et al., 2025);
Etický a hodnotový rozmer
Koncepcia zastupovania žiakov bola široko diskutovaná a spojená s ich právom na občiansku participáciu a život v demokracii. Na základe príslušných právnych predpisov majú školy dôležitú zodpovednosť pripraviť žiakov na život v demokracii vytvorením kontextu, v ktorom zažijú a zúčastnia sa demokraticky, ako aj sa stanú participatívnymi aktérmi vo svojich komunitách. Participácia a aktívne občianstvo sú "o tom, že majú právo, prostriedky, priestor a príležitosť a v prípade potreby aj podporu zúčastňovať sa na rozhodnutiach a ovplyvňovať ich a zapájať sa do činností a aktivít, aby prispeli k budovaniu lepšej spoločnosti". (Rada Európy, 2015, s. 5)
V kontexte inkluzívneho vzdelávania je dôležité osloviť všetkých žiakov ako partnerov (Esteban, 2022). Pri prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich vzdelávanie a rozvoj, je potrebné zohľadniť hlasy všetkých žiakov.
Rozmer politík
Z politického hľadiska sa právo žiakov byť aktívnymi participantami uplatňuje ako transformácia smerom k inkluzívnym systémom charakterizovaným demokratickými vzdelávacími komunitami, ktoré zapájajú deti do "rozhodovania o aspektoch, ktoré sa ich týkajú, v súlade s ich postupnou autonómiou, pričom potvrdzujú ich vedomosti a skúsenosti" (Esteban, 2022, s. 43). Demokratizácia školského života je potom hlavnou hybnou silou politík týkajúcich sa zastupovania žiakov.
V inkluzívnych školách možno rozpoznať smerovanie k väčšej participácii a posilneniu postavenia mladých ľudí (Rose a Shevlin, 2004; Mitra, 2001; 2018) ako prostriedok rozvoja občianstva a ako vhodnú prípravu na účasť v demokratických spoločnostiach v dospelosti (Devine, 2002; Roche, 1999, in Lundy, 2007).
Rozmer skúsenosti a praxe
V oblasti praxe sa právo študentov na participáciu realizuje pri vytváraní "celej škály každodenných príležitostí, v ktorých môžu mladí ľudia počúvať a byť počúvaní, rozhodovať sa a preberať zodpovednosť za každodenný život i za vytváranie lepšej budúcnosti" (Fielding, 2011, s. 50).
Ako navrhuje Esteban (2022), postupná povaha participácie sa môže prejaviť v príležitostiach, ktoré začínajú priestorom na spoločné uvažovanie o vlastnom procese učenia sa, ako aj v kontexte riadenia triednej skupiny, a postupne smerujú k spoluvytváraniu učebných osnov a školských priestorov a k spoluzodpovednosti tým, že sú informovaní, konzultovaní a aktívne a rovnocenne sa podieľajú na rozhodnutiach týkajúcich sa školy.
Kliknite tu a pozrite si vizualizáciu všetkých troch rozmerov.
Odkazy
Council of Europe. (2015). Revised European Charter on the Participation of Young People in Local and Regional Life. https://rm.coe.int/168071b4d6
Divine, D. (2002). Children’s Citizenship and the Structuring of Adult-child Relations in the Primary School. Childhood, 9(3), 303-320. https://doi.org/10.1177/0907568202009003044
European Agency for Special Needs and Inclusive Education, 2022. Voices into Action – The Voices of Learners and their Families in Educational Decision-Making: Literature Review. (D.C. Murdoch, A. Mangiaracina and A. Kefallinou, eds.). Odense, Denmark
Esteban, M. (2022). Children’s Participation, Progressive Autonomy, and Agency for Inclusive Education in Schools. Social Inclusion, 10(2), 43-53. https://doi.org/10.17645/si.v10i2.4936
Fielding, M. (2011). La voz del alumnado y la inclusión educativa: una aproximación democrática radical para el aprendizaje intergeneracional. Revista Interuniversitaria de Formación del Profesorado, 25(1), 31-61. https://www.redalyc.org/pdf/274/27419147003.pdf
Mitra, D. (2018). Student voice in secondary schools: the possibility for deeper change. Journal of Educational Administration, 56(1), 473-487. https://doi.org/10.1108/JEA-01-2018-0007
Mitra, D. L. (2001) Opening the floodgates: Giving students a voice in school reform. Forum, 43(2), 91-94. https://doi.org/10.2304/forum.2001.43.2.14
Rose, R., & Shevlin, M. (2004). Encouraging voices: Listening to young people who have been marginalised. Support for learning, 19(4), 155-161. https://doi.org/10.1111/j.0268-2141.2004.00341.x
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Lundy, L., 2007. “Voice” is not enough: Conceptualising Article 12 of the United Nations Convention on the Rights of the Child. British Educational Research Journal, 33(6), 927–942.